:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Google Pagerank

Čo je futurológia?

Futurológia - aj prognostika, aj výskum budúcnosti, niekedy aj futuristika:

[z latinského futurus = budúci, nastávajúci; futurum = budúcnosť; z gréckeho logos = slovo, zmysel, reč, náuka; prognósis = predpoveď; pro- = pred-; gnósis = znalosť, vedomosť; anglicky forecasting, futurology, future research; nemecky Zukunftsforschung, Prognostik; francúzsky futurologie, prévision, recherche sur l´avenir; rusky futurologija, prognostika, issledovanie buduščego]

1. disciplína zaoberajúca sa štúdiom možných variantov budúcnosti a vývoja ľudstva ako celku vrátane budúcich možných vývojových etáp výchovy a vzdelávania; 2. skúmanie budúcnosti v najširšom zmysle slova, ktoré okrem veľkých teoretických konštrukcií a modelov zahŕňa aj tvorbu konkrétnych prognóz v oblasti vzdelávania, voľného času, kultúry a pod., ako aj prognózovanie vo výchove a vzdelávaní dospelých; 3. sociálno-filozofické, sociologické, pedagogické či andragogické koncepcie budúcnosti ľudstva, ľudskej spoločnosti, usilujúce sa často z jednotlivých oblastí (školstvo, vzdelanie, inštitúcie pre výchovu a vzdelávanie dospelých a pod.) o vytvorenie celkovej teórie o vývoji ľudstva; 4. koncepcia vedy o budúcnosti. Vo vedeckej literatúre sa často používa termín prognózovanie alebo prognostika (v užšom zmysle ako vedný odbor).

Termín „futurológia" zaviedol r.1943 nemecký sociológ O. K. Flechtheim, čím chcel položiť základy vedy o budúcnosti, ktorá by napriek vtedajšiemu barbarstvu zakladala na ľudskej solidarite a humanite. Podľa Flechtheima futurológia pozostáva z futuristiky, prognostiky a plánovania. Do futuristiky patrí filozofia, politika a pedagogika budúcnosti. Na poprednom mieste je v jeho koncepcii filozofia budúcnosti (tento termín použil ako prvý nemecký filozof L. Feuerbach v spise Grundsätze der Philosophie der Zukunft, 1843). Filozofia budúcnosti na rozdiel od školskej filozofie, ktorá sa až do nástupu postmodernej éry často uzatvárala do uzavretých systémov tzv. „večných právd", má rozpracúvať dynamické aspekty, a najmä si všímať vznik nového, pričom sa fantázii a predstavivosti nekladú medze. Východisko predstavuje konfrontácia medzi ideológiou a utópiou. Kým ideológia absolutizuje minulosť, a tým podáva skreslený obraz prítomnosti, utopické myslenie a konanie v rôznych podobách znamená revoltu vo vzťahu k nedokonalému svetu a túžbu po lepšej či dokonca ideálnej budúcnosti. Futurológia sa nevyhýba ani „antiutópiám", ktoré sa v 20. stor. stali známymi (v literatúre napr. A. Huxley a G. Orwell), a majú motivovať ľudí, aby podmienky pre opísané možné vízie hrôzy nenastali. Tieto sú obzvlášť aktuálne na prelome tisícročí, kedy sme svedkami paradoxných kombinácií apokalypsy a utópie.

  • Oskar KrejčíRusko a Európa
  • Jan KellerŽivot nad pomery
  • Peter StaněkVitálne problémy budúcnosti
Image Gallery HTML Template by WOWSlider.com v3.4

Prvými hlásateľmi utópií od začiatku ľudských dejín boli proroci, ktorí majú poverenie vyšších duchovných mocností na vyvolanie zmeny alebo obratu v osude pozemskej civilizácie. Približne r. 400 pred n.l. vyšiel spis starovekého významného lekára Hippokrata Prognostika (pod týmto termínom rozumel umenie formulovania diagnóz a prognóz, spôsobov určenia a priebehu chorôb). Podľa antického filozofa Platóna v dialógu Faidros (4. stor. pred n.l.) sú dva druhy ošiaľu: jeden vzniká z ľudských chorôb, druhý je následkom božstvom spôsobeného pomätenia. Ošiaľ = mánia sa nepokladal za hanbu alebo potupu, lebo umenie šalieť je podľa Platóna najkrajšie predpovedať budúcnosť, z čoho ľudia necitlivo vložením hlásky „t" urobili mantiké = veštecké umenie. Futurológia sa dištancuje od akýchkoľvek foriem veštenia z dvoch zásadných dôvodov. Po prvé, usiluje sa uplatňovať vedecké metódy, hoci sa neobmedzuje iba na ne, často siaha aj k intuícii, typickej pre umeleckú sféru, nevzdáva sa však vedeckej metodológie. Po druhé, nemôže predpovedať a opísať určitú konkrétnu udalosť alebo proces, ktorý v danom časovom úseku nastane presne v stanovenej podobe, lebo pracuje s alternatívami a s pravdepodobnosťou. Filozofický prístup by mal byť podľa Flechtheima doplnený politikou, pedagogikou a andragogikou budúcnosti.

Politika ako mocenská činnosť naozaj mimoriadne zriedkavo v ľudských dejinách sledovala futurologické ciele. Tento problém vystupuje zvlášť naliehavo v súčasnosti, keď sú potrebné zásadné strategické rozhodnutia na riešenie osudových globálnych problémov prežitia civilizácie, pričom horizont naplnenia potrebných a často nepopulárnych rozhodnutí sa nekryje s dĺžkou volebného obdobia politikov, ktorí sú zainteresovaní predovšetkým na znovuzvolení. Zakladateľ politickej sociológie M. Weber sa odvoláva na dejinnú skúsenosť, že ľudia by nikdy nedosiahli to, čo je možné, keby vo svete sústavne nesiahali po tom, čo možné nie je, pričom len takí ľudia sú povolaní slúžiť politike. Futurológia a prognostika by sa mohli stať pomocníkom politikov v neprehľadných a komplexných problémových situáciách. Pedagogika a andragogika budúcnosti, posilnenie osobnej a sociálnej identity, empatia, kooperácia, solidarita sú potrebné, aby sa ľudstvo začalo uvedomelé vyrovnávať s problémami a rizikami možnej budúcnosti. Času, ktorý nám ostáva, je stále menej, najnovšie 50 - 150 rokov, pričom odkladanie potrebných rozhodnutí obmedzuje počet alternatív, ktoré máme k dispozícii, a zvyšuje cenu rizík i nepríjemností.

Scenár trvale udržateľného života, ktorého parametre sú dostatočne rozpracované, si vyžaduje nielen filozofiu, ale aj politiku, pedagogiku a andragogiku budúcnosti, ak majú nasledujúce generácie odvrátiť varovné prognózy hroziacej globálnej ekologickej katastrofy. V súčasnosti prevláda prognostika, ktorá sa používa na tvorbu alternatívnych scenárov (vejár možností) často, ale nie vždy, prostredníctvom komplexného počítačového modelovania, pričom pracujeme s trendmi na určitom stupni pravdepodobnosti. Ide o prístup viac technický a exaktný, rozšírený od 60-tych rokov 20. storočia až po súčasné metódy aplikujúce teóriu chaosu, synergetiku. Práve na zač. 60-tych rokov 20. storočia vzniká v technologicky a ekonomicky exponovanej spoločnosti potreba zvládnuť procedúry racionálneho rozhodovania v podmienkach „zhusťovania času".

Špecifikum predmetu prognostiky spočíva v tom, že ho vytvárajú predstavy o skutočnosti, ktorá ešte neexistuje: ide teda o disciplínu, ktorá sa zaoberá tvorbou, obsahom a využitím hypotéz o dosial' neexistujúcej skutočnosti. Postupuje pritom empiricky (skúsenostne), pomáha rozpoznávať a uplatňovať logicky vyargumentované postupy vytvárania a uplatňovania predstáv o budúcnosti. Do konca 60-tych rokov 20. storočia boli všetky dostupné empirické metódy v podstate zvládnuté, ich encyklopedický prehľad od E. Jantscha (Technological Forecasting in Perspective, vydalo OECD, Paríž 1966) platí dodnes. Štúdiá budúcnosti od 80-tych rokov 20. storočia predpokladajú účasť na tvorbe hodnotových postojov rozhodovateľov, neslúžia iba na racionálnejší postup výberu optimálneho konania človeka, ale súčasne spoluvytvárajú jeho postoje k prežívanej skutočnosti. Napredovanie výpočtovej techniky umožňuje simulovať scény našej budúcnosti v nadväznosti na určitý spôsob konania, a tým nás varovať alebo povzbudzovať v rámci určitých činností resp. nečinností. Tvorba prognóz sa nemôže obmedziť na exaktné postupy z metodológie prírodných vied, pretože po nich nasleduje fáza hľadania nových poznatkov, resp. formulácie nových úloh s možným následným exaktným riešením. Výsledky prognostického výskumu preto neposkytujú jednoznačné pravidlá v zmysle exaktných prírodných zákonov, ale skôr určité odporúčania, ktoré majú informačnú hodnotu pre danú problémovú situáciu. Od prognostikov sa vyžaduje ovládať umenie vzájomnej kombinácie exploratívnych, t.j. výskumných prognóz získaných exaktnými postupmi a normatívami, t.j. cieľovými prognózami, ktoré sa tvoria na základe intuitívnych odhadov (skutočnosť nie je k dispozícii, aby sme ju mohli zachytiť alebo dokonca kvalifikovať, ale zaujímame sa o variant žiadúcej budúcnosti). Skutočne dobrý scenár obsahuje oba druhy prognóz, nemožno však vylúčiť, že buď v danom prípade vystačíme s exploratívnym prístupom, alebo prognostik stojí pred situáciou, ktorá sa nedá hodnotiť racionálnym spôsobom a musí sa obmedziť na intuitívne predstavy o budúcnosti: musí si však byť vedomý, že ide o pokusný odhad, ktorý treba overiť dostupnými analógiami (racionalita modelu) alebo úsilím o získanie dodatočného poznania.

Pokiaľ ide o plánovanie, krach direktívnych metód nie je dôkazom neopodstatnenosti plánovacích postupov vôbec. Plány sa vlastne prekrývajú s krátkodobými prognózami a strategické plánovanie sa významne využíva v rozhodovacích procesoch tak na štátnej úrovni, ako aj podnikateľskej (napr. nadnárodné korporácie). Horizont prognózy znamená definovaný časový presah od prítomnosti do budúcnosti: strednodobý horizont zasahuje niekoľko rokov (5-10 rokov, krajný limit je 15 rokov) a môže sa dosiahnuť vysoká hodnovernosť prognózy, pokiaľ nenastanú nepredvídateľné zásadné kvalitatívne zmeny. Dlhodobý horizont sa môže vzťahovať na 15 - 20 rokov, a teda na vystriedanie generácií, vyžaduje si však inú zostavu poznatkov než pri určovaní bližšej budúcnosti, lebo treba brať do úvahy faktory, ktoré pri krátkodobejšom presahu bolo možné zanedbať; tieto ale nemusia byť zistiteľné, alebo sú len čiastočne dostupné a zvýšený podiel intuície znižuje spoľahlivosť prognózy, resp. alternatívy v rámci vejára možností nemajú pevné kontúry.

Medzi futurologicky inšpirované dlhodobé výhľady patria tiež v súčasnosti aj na štátnej úrovni aktuálne vízie. Ide o predstavu o možnom vývoji a budúcom stave posudzovaného objektu, a to spravidla v relatívne vzdialenejšom budúcom období minimálne 20 rokov (obmena jednej generácie), účelnejšie je však formulovať vízie na obdobie obmeny 2-3 generácií, t. j. 40 - 60 rokov. Vízia je intuitívnym odhadom výsledku určitých cieľavedomých procesov v dlhodobej perspektíve. Napriek tomu má byt' realistická, podložená výskumom, argumentmi a predpokladaným vývojom podmienok pre naplnenie. V rámci vízie sa výraznejšie prejavuje jej emotívna stránka, vyjadruje cieľavedomé snaženie všetkých, ktorých sa to týka. Má byť jasná, stručná, uznávaná a osvojená: postulovať náročný cieľ, ktorý dokáže ľudí nadchnúť, aktivizovať, orientovať k zmenám a nabádať k experimentovaniu. Vízia (z latinského visio = videnie, zjav, úkaz, predstava, idea) je invenčným základom pre spracovanie prognóz, pričom potenciál budúceho možného stavu musí vychádzať zo súčasného stavu a zhodnotenia jeho možného vývoja v budúcnosti. Vízia aktualizuje potrebu filozofie budúcnosti, pretože práve moderné manažérske myslenie objavilo, že si vyžaduje systémové myslenie, t. j. posun v myslení, najmä pokiaľ ide o dva základné predpoklady. Od pochopenia fungovania spätnej väzby (posilnenie alebo narušenie vzájomnej rovnováhy prostredníctvom konania) budeme sledovať: 1.vzájomné súvislosti, a nie lineárnu reťaz príčiny a účinku, 2. procesy zmeny, a nie okamžitý stav.

Kolektív autorov: Výchova a vzdelávanie dospelých. Andragogika. Terminologický a výkladový slovník. Autori projektu a editori slovníka: Ladislav Ďurič, Viliam S. Hotár, Ľubomír Pajtinka. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 2000.

Autorom hesla „futurológia“ je Ladislav Hohoš.



 

Spätné odkazy: Len za 4,40 € na mesiac môžete mať u nás link!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia

Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2016 veda.sk | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET