Budúcnosť sociálne odkázaných občanov a
demontáž sociálneho štátu
Doc. PhDr. Zuzana Palovičová,
CSc., vedecká pracovníčka FiU SAV
Predmetom prednášky bude poukázať na postavenie
zdravotne ťažko postihnutých občanov odkázaných na sociálne služby v našej
spoločnosti. Prvá časť prednášky bude venovaná dopadu novely zákona o sociálnych
službách, ktorá vnáša trhový princíp do sociálnych služieb, na prijímateľov
sociálnych služieb.
Zároveň načrtneme kľúčové problémy poskytovania
sociálnych služieb, ktoré v novele ostali mimo pozornosti. Jedným z
nevyriešených problémov je problém finančného zabezpečenia sociálnych služieb
pre znevýhodnených občanov. Na základe analýzy súčasných neoliberálnych
koncepcií načrtneme, aké riešenia v tomto smere ponúka neoliberalizmus a aké sú
jeho praktické konzekvencie.
Téza: Sociálne služby si občan bude vyberať.
(Novela zákona o sociálnych službách 448/2008 prijatá v decembri 2010)
Stanovisko prijímateľa.
V novinách sa informuje o tom, že novelizácia
zákona zrovnoprávňuje neverejných a verejných poskytovateľov a poskytuje možnosť
prijímateľa zvoliť si poskytovateľa podľa vlastného výberu. "Novela umožní, aby
si občan odkázaný na sociálne služby mohol v zdravom konkurenčnom prostredí
slobodne zvoliť ich poskytovateľa podľa vlastného výberu. Zákon tak už nevytvára
dve kategórie poskytovateľov služieb - privilegovaných a diskriminovaných,"
zdôraznila po hlasovaní Monika Gibalová (KDH).
Parlament svojim rozhodnutím zákon zladil s
nálezom Ústavného súdu z mája tohto roka. Ten konštatoval, že niektoré pôvodné
ustanovenia zákona o sociálnych službách nie sú v súlade s ústavou. O posúdenie
ústavnosti tohto stavu požiadala ešte v roku 2008 skupina 45 poslancov vedených
práve Gibalovou. Podľa nich mali totiž prednostne túto starostlivosť
zabezpečovať domovy v pôsobnosti samosprávy obcí alebo vyšších územných celkov.
Novela vnáša trhový princíp do sociálnych
služieb. Človek odkázaný na sociálnu službu sa stáva zákazníkom. Jeden z cieľov
prijatia pojmu zákazníka bolo zvýrazniť pojem voľba.
Ad 1) Rozhodovanie pri výbere sociálnej
služby sa nevyhnutne riadi ak nie predovšetkým finančnými možnosťami žiadateľa a
kvalitou.
Výška invalidných a starobných dôchodkov a ich
vzťah k priemerným poplatkom v zariadeniach verejných a neverejných
poskytovateľov sociálnych služieb je nasledovný:
Podľa údajov Sociálnej poisťovne k 31.1.2011 starobný 358,99€, vyplácaných bolo
955 429; výška invalidných dôchodkov s mierou funkčnej poruchy nad 70% bola 321,
14 €, s mierou funkčnej poruchy do 70% bola 184, 66 €. Invalidný dôchodok bol
vyplácaný 214 140 ľuďom. Výška invalidného dôchodku z mladosti bola vo výške
244, 81 € a bol vyplácaný 5 230 ľuďom.
Platba za sociálnu službu mesačne: v zariadeniach
zriadených obcou alebo krajom je úhrada okolo 280 eur. V neziskovej organizácii
zaplatí mesačne od 1000 – 1500 eur.
V posledných dňoch sme zaznamenali petíciu
obyvateľov Domova dôchodcov v Rači – zriaďovateľ BSK, kde po zvýšení úhrady o
100% (zo 150 € na 300 €) ostáva obyvateľom cca 37 € na mesiac. Z toho si musia
hradiť faktúry za elektrinu, telefón, televíziu, lieky, voľnočasové aktivity,
atď. Úhrada za pobyt v DD obsahuje úhradu za stravovanie, úhradu za pomoc pri
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, užívanie spoločných priestorov.
Ad 2) Žiadne ustanovenie zákona 448/2008
nebránilo občanovi, aby si vybral druh a formu sociálnej služby. Problém je v
tom, že väčšina občanov dá radšej prednosť zariadeniam zriadených obcou, lebo
zaplatia v nich podstatne menej a pritom dostanú tú istú kvalitu poskytovaných
služieb.
Zo zákona 448/2008 registrovaný poskytovateľ soc.
služby, to znamená aj neverejný poskytovateľ, dostáva finančný príspevok na
prijímateľa a finančný príspevok na prevádzku.
Keď príspevok neverejný poskytovateľ nedostáva na
niektorých klientov, tak ide o takých , ktorí nemajú podľa zákona nárok na
sociálnu službu.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudia s
nízkymi príjmami sú zvyčajne persona non grata pre neverejných poskytovateľov.
Ukázalo sa to, keď nezisková organizácia odmietla poskytovať sociálne služby
autistom, lebo suma, ktorú dostávali z VÚC vo výške 31 000 Sk mesačne na osobu
(rovnakú ako verejný poskytovateľ) považovali za nedostatočnú a požadovali 270
000 Sk mesačne.
Kontrola kvality v zariadeniach je osobitný
problém: nerešpektovania zákonných noriem, porušovanie ľudských práv,
nerešpektovanie kvalifikačnej štruktúry zamestnancov je rovnakým problémom u
verejných aj neverejných poskytovateľov.
Kvalita sa nekontroluje , hoci zákon ju stanovuje
(MPSVaR) a nevykonáva sa, na rozdiel od finančnej kontroly verejných zariadení.
Nie sú stanovené štandardy kvality ako v iných krajinách EU vrátane Čiech.
Ad 3) Z pohľadu klienta výber sa netýka
verejný alebo neverejný poskytovateľ, ale druh služby! Novela nerieši možnosť
reálneho výberu medzi druhmi sociálnych služieb pre občana, to je, či si zvolí
domov sociálnych služieb, osobnú asistenciu, opatrovateľský príspevok, terénnu
službu, atd.
Redukuje slobodu voľby na formu poskytovateľa, to
je zariadenie zriadené obcou verzus zariadenie zriadené neziskovkou. Skutočná
sloboda voľby sociálnej služby zohľadňujúca potreby občana vyžaduje riešiť
problémy s finančným ohodnotením osobnej asistencie a obligatórnym nárokom na ňu
(terajšia suma za výkon os. asistencie- 2, 58 E/hod., pričom nejde o
zamestnanca); treba riešiť výšku opatrovateľského príspevku, dostatok finančne
dostupných terénnych opatrovateľov, atď.
Zatiaľ nikto z poslancov nevysvetlil, odkiaľ
vezme samospráva peniaze, ktoré by potrebovala na to, aby neznížila štandard
vlastných zariadení a zároveň viac prispievala súkromným zariadeniam.
Navyše otázka voľby je komplikovaná aj z toho
dôvodu, že o takéto služby žiadajú obvykle rodinní príslušníci, ktorých zákon
zaväzuje, aby doplácali v prípade nedostatočnej výšky dôchodku.
Problém financovanie sociálnych služieb
Sociálne služby sú financované prostredníctvom
daní. (na Slovensku 31%)
Nemecký komentátor Hayekovho diela L. Gerken vo
svojej knihe The Constitution of Liberty in the Open Economy (1999)
identifikoval možnosti, ako obhájiť zabezpečenie sociálnych služieb v rámci
otvorenej spoločnosti.
Jedným z riešení je ich financovanie z poplatkov
za služby od príjemcov týchto služieb – a to buď priame platby (GB) alebo cez
tzv. poistenie na sociálne služby (D).
Pokiaľ predpokladáme, že jednotlivec sa stane
postihnutým v priebehu života, riešenie cez užívateľské poplatky navrhnuté
Gerkenom je realizovateľné. V takomto prípade sa dá argumentovať, že užívateľský
poplatok môžeme chápať ako poistenie proti postihnutiu. V intenciách
neohayekovského prístupu, ak produktívny jednotlivec odmieta platiť poistné na
sociálne služby, robí tak na vlastné riziko s tým, že nezíska služby a dávky v
prípade núdze.
Avšak toto riešenie nie je realizovateľné v
prípade zdravotne postihnutých ľudí od narodenia, keďže nedosiahli produktivitu,
ktorá by dokázala pokryť tieto užívateľské poplatky za služby počas celého
života.
Druhou možnosťou je Gerkenov návrh zohľadniť
obligatórnosť daňových odvodov prostredníctvom všeobecného súhlasu, ktorý
legitimizuje redistribúciu v prospech sociálnych služieb.
Otázkou je, nakoľko je tento súhlas
pravdepodobný.
L. Gerken ponúka užitočnú kategorizáciu verejných
statkov (služieb), pomocou ktorej možno určiť pravdepodobnosť komunitného
súhlasu v prospech redistribúcie.
Prvú kategóriu tvoria verejné statky, kde
neexistuje možnosť zriecť sa ich používania, pokiaľ jednotlivec participuje na
sociálnom živote (napr. chodníky).
Druhú kategóriu predstavujú verejné statky s
možnosťou zrieknutia sa ich využívania (napr. verejná doprava, verejné
osvetlenie, kultúrne inštitúcie, ...).
Tretiu kategóriu predstavujú služby špecifické
pre danú skupinu. Prerekvizitou na používanie služieb je členstvo v skupine, ale
skupina je otvorená novým členom.
V rámci skupinových služieb L. Gerken
identifikuje tri základné podskupiny líšiace sa vstupným kritériom: kritérium
schopností (napr. užívanie ciest podmienené zložením skúšky na vodičský
preukaz); situačné kritérium (dávky v hmotnej núdzi); kritérium vzťahujúce sa na
dosiahnutie požadovaného správania (napr. daňové zvýhodnenie živnostníkov).
Štvrtá kategória obsahuje služby pre danú
skupinu, ale skupina je uzavretá, to znamená, že neexistuje možnosť dobrovoľného
vstupu do skupiny (napr. odlišné kritériá pre odchod do dôchodku na základe
rodu, resp. roku narodenia).
Piatu kategóriu tvoria služby špecifické pre danú
firmu alebo osobu (napr. cestné pripojenie ku konkrétnej firme, podpora
súkromných firiem, aby sa predišlo bankrotu). L.
Gerken dodáva, že pravdepodobnosť všeobecného
súhlasu klesá od prvej k piatej kategórii.
Berúc do úvahy navrhnutú kategorizáciu verejných
služieb, všeobecný súhlas pre podporu sociálnych služieb sa zdá byť značne
otázny. Jedná sa o služby určené pre špecifické skupiny, teda prinajlepšom
kategóriu tri. Znevýhodnení jednotlivci teda vstupujú do slobodnej spoločnosti s
vysokým stupňom neistoty ohľadom prežitia. Stávajú sa závislými na dobrej vôli
altruistických produktívnych jednotlivcov.
Záver:
- Predstava, že prijímateľ sociálnych služieb
na trhu má slobodný výber je mýtus.
- Rozsah v ktorom má slobodný výber závisí na
jeho bohatstve a postavení.
- Idea trhu v sociálnych službách popiera
myšlienku nároku na služby pri splnení zákonom stanovených podmienok a nárok
na služby sa redukuje na schopnosť platiť.
- Keďže schopnosť platiť za privilégium voliť
si službu je otázna, môže to viesť k špecifickým druhotriednym službám pre
tých, ktorí sú príliš chudobní na to, aby boli zákazníkmi sociálnych služieb
a mohli vykonávať výber.
- „Slobodu voľby“ vo význame, aký mu dáva
slovenská novela zákona o soc.službách uplatnila Veľká Británia začiatkom
90tych rokov (zákon z r. 1992) a situáciu v soc. službách komentujú anglickí
sociálni pracovníci nasledovne: „Výber pre mnohých prijímateľov sociálnych
služieb v skutočnosti znamená právo odísť z upadajúcich služieb, ktoré majú
nedostatok zdrojov“. (Banks, 115).
- Po zavedení systému „slobodnej voľby“
ostali vo Veľkej Británii tisícky ľudí bez sociálnych služieb.
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
