Podujatie FSS
Futurologická spoločnosť na Slovensku FSS
Sekcia Slovenského komitétu pre vedecké riadenie ZSVTS
Akcia: VS 30 202
Vás pozýva
na seminár o knihe
William I. Robinson: Teória
globálneho kapitalizmu. Transnacionálna ekonomika a spoločnosť v kríze.
Odborné podujatie sa uskutočňuje v rámci
20. výročia ZSVTS
Vstupný referát: Ing. Michal Majtán, PhD.
Koreferát: Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.
Čas konania: Utorok - 4. mája 2010, o
15.30 hod.
Miesto konania: Informačná kancelária Rady Európy - Klariská 5
S pozdravom
Ivan Klinec
predseda FSS
V Bratislave, 16.4.2010
Realita súčasného ekonomického
a sociálneho systému sveta /konštatovania Williama I. Robinsona v knihe Teória
globálneho kapitalizmu - transnacionálna ekonomika a spoločnosť v kríze,
FILOSOFIA, nakladateľstvo Filozofického ústavu Akadémie vied Českej
republiky, Praha, 2009, 362 strán/
Autor sa predmetnou problematikou
zaoberal od roku 2002, a to v štyroch kapitolách.
V prvej uvádza globalizáciu ako
epochálnu premenu svetového kapitalizmu.
V druhej konštatuje vytváranie
globálnych tried a vzostup transnacionálnej kapitalistickej triedy.
Tretiu kapitolu venoval problematike
fungovania transnacionálneho štátu.
V štvrtej kapitole sa nachádza otázka
budúcnosti globálnej spoločnosti a rozporov globálneho kapitalizmu.
V predhovore k českému vydaniu
knihy autor upozorňuje na aktuálne -súčasné prepukanie rozporov svetového
kapitalizmu vyúsťujúcich do svetovej krízy a depresie v rokoch 2008 -
2010.
Tak ako k tomu predvídavo píše v 4. kapitole. Nie je však skeptický a uvádza,
že kríza sa postupne vzdiali a otvára aj "priestor pre rozkvet nových
myšlienok a pre uplatnenie vplyvu sociálnych síl pôsobiacich zdola".
Najmä v 1. kapitole opodstatnene
konštatuje, že "globalizácia predstavuje novú epochu" vo vývoji
svetového kapitalizmu. Ako uvádza - v poradí štvrtú. Pojem "globalizácia"
sa začal používať od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Charakterizuje ju
vznik a vývoj transnacionálneho kapitálu a globálne významne integrovaného
finančného i produkčného systému. S tým organicky súvisí vznik
transnacionálnej kapitalistickej triedy. Tá sa "snaží presadzovať
svoju nadvládu prostredníctvom .... siete inštitúcií" rodiaceho sa aj
aparátu "transnacionálneho štátu".
Globalizácia vzniká v nadväznosti
na vedeckú a technologickú revolúciu, vr. komunikačnú a informatickú revolúciu
a pokrok v automatizácii, robotizácii, manažmente, marketingu, bankovníctve,
financiách a pod. /str. 40/. S tým súvisí aj presadenie voľného pohybu
kapitálu a rozšírenie sveta demokratických krajín. Globálna mobilita kapitálu
viedla logicky aj k reorganizácii produkcie v celosvetovom meradle, a to v záujme
maximalizovania zisku. Preto "je ... koncentrácia a centralizácia
celosvetového ekonomického manažmentu, riadenia a rozhodovacej moci"
transnacionálneho kapitálu a jeho subjektov. Transnacionálny kapitál je v
podobe obrovských transnacionálnych spoločností, ktoré na celom svete
diktujú systém ekonomiky. Aj "národní" kapitalisti ich musia rešpektovať.
Pokiaľ jestvuje decentralizácia a segmentácia produkčných procesov - vlastníctvo,
kontrola a rozhodovanie nad globálnymi zdrojmi a výrobnými prostriedkami sú
koncentrované a centralizované.
Najmä "ekonomická"
globalizácia a technologický pokrok sú motivované úsilím zabudovaným do
"kapitalizmu konkurenciou a triednym bojom" a úsilím o maximalizáciu
zisku znižovaním nákladov na pracovnú silu a ďalšie faktory.
Globalizácia je názorne indikovaná aj prostredníctvom vývoja svetového
obchodu, priamych zahraničných investícií, reklamy, spotrebných vzorcov,
vplyvu na kultúru, médiá i politiku.
V 2. kapitole sa W. I. Robinson
zaoberá zmenami vo svetovej spoločnosti. Konštatuje zmeny v charaktere spoločenských
- globálnych tried a osobitne vývoj transnacionálnej kapitalistickej
triedy.
Tú už zaujíma svetová ekonomika len ako celok, a to v systéme súkromného
vlastníctva a voľného pohybu kapitálu medzi štátmi a rozširovania svetového
obchodu. Ako uvádza výhodou je, že "kým v predchádzajúcom období
medzi sebou národné buržoázie ostro súperili, teraz sa môžu spolčovať".
Procesy ekonomickej reprodukcie sa presúvajú od jednotlivých štátov k
transnacionálnemu všeobecnému celosvetovému priestoru. Obeh kapitálu má
"tendenciu odtrhávať sa od produkcie a vymaňovať sa spod bezprostrednej
politickej a inštitucionálnej kontroly". Transnacionálny kapitál získal
vyššiu moc aj nad ostatnými sociálnymi silami /triedami, ľudom/. Triedu
"proletariátu" autor odporúča chápať v rámci transnacionálnej
triedy námezdne pracujúcich.
W. I. Robinson natvrdo konštatuje,
že "Transnacionálna kapitalistická trieda je novou celosvetovou vládnucou
triedou" /str. 102/, Presadzuje sa to aj v jej globálnom rozhodovaní a vo
vznikaní "aparátu transnacionálneho štátu". Vybudovala
"triedne uvedomelú transnacionálnu elitu", a to "spolu s
transnacionálnymi manažérmi, byrokratmi, technikmi" ako aj poprednými
"ideológmi a intelektuálmi". Transnacionálna kapitalistická trieda
je podľa W. I. Robinsona nateraz "zjavným aktérom zmeny". Všeobecne
presadzuje najmä liberalizáciu trhov. V podstate sa zmocnila aj orgánov štátu
a politiky, "kľúčových ministerstiev" a správnych štruktúr aparátu
- osobitne ústredných bánk a ministerstiev financií i zahraničia.
Transnacionálne bloky majú hegemóniu vo väčšine krajín a od základov ich
menia. "Využívali štátne aparáty na presadzovanie globalizácie, reštrukturalizáciu
krajín a ich integráciu do globálnej ekonomiky ...". K tomu patria aj
nadnárodné aparáty v Medzinárodnom menovom fonde /MMF/, vo Svetovej banke /SB/
i v Svetovej obchodnej organizácii /WTO/. Hegemónom sa stal najmä finančný
kapitál.
Pod transnacionálnou elitou je malá
stredná vrstva a chudobná väčšina ľudstva. Washingtonský konzensus /neoliberalizmus/
je doktrínou voľného, slobodného kapitalizmu. S tým súvisí aj
"podriadenie každej národnej ekonomiky globálnej ekonomike a integrácii
do nej". Presadzuje sa odstraňovanie štátnych zásahov do ekonomiky, a
to v rámci štrukturálnych programov a programov stabilizácie. Patrí sem aj
liberalizácia obchodu a financií, deregulácia i privatizácia verejného
sektora. Autor práce správne uvádza, že takýto model je "iracionálny
z hľadiska širšej sociálnej logiky". Dodávam, že aj spoločenskej,
pretože neodráža charakter človeka ako tvora spoločenského. Štát potom
"ustupuje trhu ako jedinej organizujúcej moci v ekonomickej a sociálnej
sfére".
V 3. kapitole autor uvádza vznik
rodiaceho sa aparátu transnacionálneho štátu, a to nateraz najmä vo forme
ekonomických orgánov /MMF, SB, WTO, OECD a pod./ a politických fór /G7, G8,
G20, OSN, Rada Európy a ďalšie, z toho OSN už aj so spoločnými vojenskými
mechanizmami/. Rozoberá tiež vývoj tézy o silných a slabých jednotlivých
štátoch. Konštatuje, že globalizácia "posilňuje .... moc kapitálu
nad priamou mocou štátov". Globálna elita sa totiž "pustila do
premeny sveta v jediné zjednotené ihrisko globálneho kapitalizmu". V
tomto kontexte uvádza, že WTO je prvou nadnárodnou inštitúciou s
donucovacou právomocou. Podotýkam, že možno k tomu čiastočne priradiť už
aj Európsku úniu /EÚ/.
Z politického hľadiska sa
demokracia mení na polyarchiu /vláda malej skupiny s obmedzenou účasťou
obyvateľstva na voľbu konkurujúcich si elít/. Obyvateľstvo nemá "žiadnu
demokratickú kontrolu nad tvorbou politiky a alokáciu zdrojov /str.
228/". Navyše svetová kultúrna dominancia sa presadzuje prostredníctvom
celosvetového zlučovania médií. Transnacionálna kapitalistická trieda nie
je naviazaná na žiadny štát alebo geografickú oblasť. Národné štáty si
však ešte dlhú dobu zachovajú aspoň svoju formu.
Predstavy o budúcnosti globálnej
spoločnosti a o rozporoch globálneho kapitalizmu autor uvádza v 4. kapitole.
Uvádza relatívne známu tézu, že kapitalizmus má tendenciu k vzniku
opakovaných kríz. Ich príčiny sú v rozporoch s prírodou, v globálnej sociálnej
polarizácii, nadprodukcii i v oblasti politickej. Napr. " medzera medzi
bohatými a chudobnými v globálnej spoločnosti" sa roztvára. Uvádza,
že majetok 200 najbohatších ľudí na svete bol v roku 1998 väčší ako
celkový príjem 41% obyvateľstva sveta. V nadväznosti na to sú aj
transnacionálne sociálne konflikty, sťahovanie národov, prechod štátov k
štátom sociálnej kontroly /policajným štátom/. Došlo k "rastúcej
segregácii bývania bohatých, ktorí sú chránení armádami súkromných
bezpečnostných služieb a elektronickým dohľadom". Vzniklo aj prebytočné
obyvateľstvo. Transnacionálni kapitalisti neboli schopní dať do úzadia
maximalizáciu zisku v "prospech stability systému ako celku". Silnejú
však hlasy elity "požadujúce širší regulačný aparát, ktorý by dokázal
stabilizovať finančný systém a súčasne zmierniť niektoré z najostrejších
sociálnych rozporov globálneho systému v záujme zabezpečenia politickej
stability systému". Začala sa uplatňovať metafora "globalizácie s
ľudskou tvárou". Novo sa zdôrazňujú sociálne otázky, problematika
zdravotníctva, vzdelávania i kultúry. V tejto súvislosti aj politika tzv.
tretej cesty, hnutia za globálnu spravodlivosť, lokálnych sociálnych
programov, boja za minimálne mzdy a pod.
Vytyčuje cieľ demokratizácie globálnej
spoločnosti. V transnacionálnom štáte dosiahnuť určitú spoločenskú
kontrolu procesov globálnej produkcie a reprodukcie so zmenami v rozdeľovaní
bohatstva a moci v prospech chudobnej väčšiny.
Mala by "nastúpiť logika
uspokojovania ľudských potrieb - logika chudobnej ..... väčšiny ľudstva".
Na záver W. I. Robinson poznamenal /podľa mňa dosť utopickú víziu/, že
""demokratický socializmus založený na ľudovej demokracii môže
byť "konečnou, najlepšou" a možnou jedinou nádejou ľudstva"".
23.1.2010
Ing. Michal Majtán, PhD.
čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
