Podujatie FSS
Futurologická spoločnosť na Slovensku FSS
Sekcia Slovenského komitétu pre vedecké riadenie ZSVTS
Akcia: VS 30 202
Vás pozýva
na seminár k téme
Hľadanie novej civilizačnej
paradigmy
Odborné podujatie sa uskutočňuje v rámci
20. výročia ZSVTS
1. Vstupný referát: Doc. PhDr. Ladislav Hohoš,
PhD.
2. Diskusia
Čas konania: Utorok 13.4.2010, 15.30
hod.
Miesto konania: Informačná kancelária Rady Európy - Klariská 5
S pozdravom
Ivan Klinec
predseda FSS
V Bratislave, 6.4.2010
Resumé
Hľadanie novej civilizačnej
paradigmy
Ladislav Hohoš, doc., PhDr., CSc.
Autor sa zaoberá hľadaním systémových
alternatív vo vzťahu k súčasnému globálnemu kapitalizmu resp.
superkapitalizmu. Pokiaľ ide o obdobie krízy - nie je celkom namieste analógia
tridsiatych rokov 20.storočia, nejde iba o krízu ekonomickú resp. o jeden jej
parciálny aspekt - krízu finančnú, ale o krízu systémovú (civilizačnú)
čiže krízu transformácie. Pod tlakom mediálnej reality a ideológie
neoliberalizmu sa často zamieňajú realita a fikcia, parciálne sa vydáva za
podstatné, konjukturálne za permanentné. Realita fikcie sa prejavuje ako
finančná kríza, ktorá bola vyvolaná toxickými aktívami napr. hypotekárnymi
úvermi v USA. Avšak finančná kríza je iba epifenoménom transformačnej krízy.
Kríza sa v podobe rôznych šokov a nestability menového systému prejavovala
od sedemdesiatych rokov a bola čiastočne posunutá v čase po zrušení železnej
opony na konci osemdesiatych rokov, čo umožnilo parciálnu dočasnú expanziu
kapitálu na nové trhy, ale nezabránilo menovej kríze v deväťdesiatych
rokoch. Fikcia reality sa zakladá na dezinformácii, že po naliatí peňazí
daňových poplatníkov do finančného systému postupne dochádza ku konsolidácii
(presnejšie k prechodnému zmierneniu symptómov), ktorá vraj založí ďalšiu
stabilitu a prípadne rast, takže všetko bude ako predtým.
V jednom i druhom prípade sa ignoruje systémový
prístup na globálnej úrovni: ak má deštrukcia byť konštruktívna (J.
Schumpeter), vyžaduje si vytvorenie podmienok pre vznik a rozvíjanie nového v
zmysle inovácie, invencie a kreativity. Svetový sociálno-ekonomický systém
naliehavo potrebuje novú alternatívu. Globalizácia svojou podstatou naozaj
nepredstavuje živelnú pohromu, podobnú biblickej potope, ako niekedy
prezentujú masmédiá, lenže jej negatívne dôsledky by za určitých
okolností mohli byť rovnako fatálne. Ako kontraproduktívne pôsobí aj mediálne
podporované šírenie zastaralých ideologických schém, ktoré zastierajú
podstatu súčasných konfliktných procesov, generovaných triedou globálnych
kapitalistov. Teoretická analýza globálneho kapitalizmu vychádza z koncepcií
J. Harrisa, R. Reicha a W. Robinsona, ako aj neomarxistických ekonómov Fostera
a Magdoffa.
Problém, o ktorom by sa mal viesť celospoločenský
a celoplanetárny dialóg, spočíva v spôsobe, ako (demokraticky?) uskutočniť
obrat k stratégii trvale udržateľného života, nakoľko máme k dispozícii
striktne obmedzený čas. Predkladáme možné scenáre globalizácie (vejár možností
má 5 alternatív):
- varovný scenár predpokladá deštrukciu,
napr. atómovú vojnu alebo totálny kolaps životného prostredia, alternatívou
úplného zničenia ľudstva je v tom "lepšom" prípade zničenie
dosiahnutej úrovne civilizácie ako návrat k barbarstvu;
- čiastočne optimistický scenár (politici
majú sklon neriešiť ale posúvať problémy v čase); môže dôjsť k úspechu
dočasnej konsolidácie, takže transnacionálna globalizácia by pokračovala
po nejaký čas na báze normatívneho liberalizmu, pokým by neriešenie
potreby kvalitatívnych zmien nevyvolalo ďalšiu krízu;
- nepriaznivý zvrat by mohol vyvolať nástup
nejakej formy protofašizmu a teda diktatúry prípadne s možným
ekologicko-ideologickým krytím, nové technológie umožňujú totálnu
kontrolu nad jednotlivcom, vyriešil by sa tým problém ovládania prebytočnej
populácie na globálnej úrovni;
- exploratívny čiže optimistický scenár: došlo
by k určitým reguláciám ekonomiky a najmä finančných trhov,
vytvorenie nových inštitúcií tvorby bohatstva - ak však majú mať nádej
na úspech, tak len na transnacionálnej úrovni;
- scenár vzdialený v čase: cieľová (normatívna)
prognóza dosiahnutia nového kvalitatívneho stavu spoločnosti a civilizácie
a to tak na úrovni ľudskej spoločnosti (vyššia úroveň socializácie)
ako aj na úrovni ľudského druhu (problém transhumanizmu).
Ako upozorňuje I. Mészáros, nie je rozhodujúce,
či k privlastňovaniu nadpráce dochádza politickou alebo ekonomickou cestou,
nadhodnota je špecifický spôsob privlastňovania, charakteristický pre
kapitalizmus. Už Marx vedel, že systém objektívne nemôže fungovať iným
spôsobom, čo vyjadril známou tézou, že kapitalista vzbudzuje úctu len ako
zosobnenie kapitálu. V súčasnosti existuje viac podôb perzonifikácie kapitálu
než ako mohol poznať Marx a v rámci globálnej krízy môžu vznikať aj jej
nové netradičné podoby. Problém globálnej pauperizácie, kedy jedna šestina
populácie planéty žije v extrémnej chudobe vrátane narastania počtu ľudí
pod hranicou biedy vo vyspelých krajinách, by bolo možné riešiť zavedením
všeobecného základného príjmu. Značná asymetria panuje medzi nárokom na
demokratickú participáciu na politickej úrovni a totálnou absenciou
demokracie na pracovnom mieste, resp. v pracovných vzťahoch (o ekonomickej
demokracii uvažuje D.Schweickart). Riešenie transformačnej krízy teda spočíva
v hľadaní takej alternatívy globalizácie, ktorá by spĺňala parametre
trvalej udržateľnosti pozemskej civilizácie v najširšom slova zmysle. Ak má
pozemská civilizácia prežiť, musí sa zbaviť fikcie trvale neudržateľného
ekonomického rastu a nastaviť udržateľné parametre novej civilizačnej
paradigmy, ktorá sa nemusí a možno ani nebude nazývať
"socializmus", možno ju napríklad označiť ako "globálnu
spravodlivosť".
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia