Publikácie
Peter
Dinuš – Ladislav Hohoš (eds.): Svet v bode obratu. Systémové alternatí vy
kapitalizmu koncepcie, stratégie, utópie.
ISBN: 978-80-224-1227-8 (brož.)
Údaje fyz. popisu: 309 s.
Kód jazyka: slo / cze
VEDA, 2011.
Obsah
Úvod ... 7
I. Postkapitalistické alternatívy ... 11
Marek Hrubec: Postkapitalistické alternativy:
ekonomická demokracie ... 13
Ladislav Hohoš: Alternatíva ekonomickej
demokracie ako antikapitalistická alternatíva ... 21
Ilona Švihlíková: Systémové alternativy
kapitalismu. Analýza současné krize: základní náčrt nového systému ... 42
Peter Dinuš: K otázke Schweickartovho modelu
socializmu ... 57
Ľuboš Blaha: Ekonomická demokracia: nádej pre
budúcnosť? ... 70
Peter Zajac-Vanka: Otázky ekonomického
modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie ... 104
Milan Valach: Po kapitalismu – socialismus ...
149
Kristína Šabíková: K problematike depolitizácie
diskusií o alternatívach kapitalizmu ... 157
Milan Šikula: Systémové alternatívy kapitalizmu
alebo konvergenčné systémové varianty ... 173
II. Vyjadrenie nádeje ... 181
František Škvrnda: Svetová bezpečnosť a
deštruktívnosť kapitalizmu na začiatku 21. storočia (historicko-sociologický
náčrt) ... 183
Ondrej Herec: Múzeum mŕtvo narodených budúcností
... 204
Peter Nedoroščík: Myslieť alternatívu –
predznamenávajúce inštitúcie ... 233
Ivan Haluška: Humanistická ekonomika vo svetle
niektorých súčasných i už historických pokusov o ekonomickú demokraciu ... 244
Ivan Bajer: Formovanie vodno-potravinovej bubliny
... 279
Jozef Lysý: Nepravidelné slovesá modernity ...
288
David Sulík: Sociálna trojčlennosť,
stredoeurópsky koncept spravodlivej spoločnosti ... 293
Summary ... 303
Autori ... 319
Úvod
S odstupom dvadsiatich rokov, ktoré uplynuli od
novembrových udalostí roku 1989, sa v česko-slovenskom akademickom priestore
začína kriticky diskutovať o kapitalizme. Príčin je pochopiteľne viac, k tým
rozhodujúcim patrí globálna hospodárska kríza a sklamanie väčšiny nášho
obyvateľstva z existujúcej spoločenskej reality. Nemôže preto prekvapovať
vedecká reflexia problému, o ktorom sa donedávna u nás mlčalo. Jej potreba
zároveň otvára nové možnosti pre spoločenskovedné disciplíny, pre vytváranie
vedecky podložených vízií budúcnosti. Ako poukazuje Václav Černík, globálny
charakter problémov súčasného kapitalizmu si vyžaduje účinnú programovú
spoluprácu viacerých vedných odborov, zjednocovanie ich cieľov a prostriedkov,
teórií a metód.
Jedným z výrazov kritického diskurzu o
kapitalizme sa stalo vydanie slovenského prekladu knihy amerického profesora
filozofie Davida Schweickarta After Capitalism (Rowman & Littlefield, Inc.,
Lanhnam, Maryland 2002), ktorý patrí k autorom rozvíjajúcim tému demokracie v
ekonomike – ekonomickej demokracie. Preklad jeho knihy, ktorá dokumentuje a
analyzuje deštruktívne tendencie kapitalizmu a predpovedá nové výzvy pre tento
systém, vydalo v rámci svojej edície Pohľady za horizont Vydavateľstvo Spolku
slovenských spisovateľov v roku 2010. Kniha vyšla pod pôvodným názvom Po
kapitalizme s doplnením o príznačný podtitul – Ekonomická demokracia.
D. Schweickart vo svojej práci navrhuje
alternatívu voči jestvujúcemu kapitalistickému systému, resp. jeden z modelov
socialistickej alternatívy, ktorý bude prinajmenšom taký úspešný ako
kapitalizmus, nebude však zaťažený iracionálnosťou a bude odolný voči všetkým
druhom finančných kríz. Východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových
kríz sa usiluje nájsť v prechode k ekonomickej demokracii, ktorú chápe ako druh
trhového socializmu, ktorý má postupnou transformáciou nastoliť trvalo
udržateľný život. Ekonomika v ňom bude pokračovať v raste, rast sa však zväčša
prejaví vo voľnom čase, a nie v spotrebe. Vo svojom modeli kladie dôraz na
participatívnu ekonomiku, konkrétne na rôzne formy demokracie na pracovisku,
sociálne spôsoby kontroly finančných investícií a na ekologické prístupy. V
súvislosti so Schweickartom a jeho knihou treba zdôrazniť dve skutočnosti: 1.
ponúka len jednu z verzií, resp. foriem, modelov ekonomickej demokracie. Mimo
jeho trhového, samosprávneho socializmu existuje model participatívnej ekonomiky
(tzv. parecon), v ktorom je kladený dôraz na občianske plánovanie a model
trhového socializmu, v ktorom sa stretávame s rôznymi formami kolektívneho
vlastníctva, 2. zameriava sa síce na kritiku kapitalizmu a jeho prekonanie,
avšak pri predpokladanej transformácii odmieta triedny boj a formovanie
antikapitalistického sociálneho subjektu.
Vydanie slovenského prekladu Schweickartovej
knihy sa stalo podnetom na zorganizovanie medzinárodného vedeckého sympózia.
Podujatie s názvom Systémové alternatívy kapitalizmu pripravili Ústav
politických vied SAV, Futurologická spoločnosť na Slovensku FSS-SKVR/ZSVTS a
Slovenská asociácia Rímskeho klubu. Ako vypovedá názov sympózia, jeho ústrednou
témou boli systémové otázky možných alternatív k vládnucemu kapitalizmu, otázky
ekonomicky životaschopných a eticky vyhovujúcich hospodárskych modelov.
Existujúci kapitalizmus si alternatívu voči sebe
nepripúšťa ani nepraje. Antikomunistická propaganda má dokazovať, že alternatíva
ku kapitalizmu, ktorý je jeho ideológmi prezentovaný ako „sloboda a demokracia“,
vedie k „totalitarizmu“, a preto by sa jej ľudia mali vzdať. Voči kapitalizmu
nemá existovať žiadna zmysluplná alternatíva, v anglickej skratke TINA (There Is
No Alternative), po slovensky NIA (Niet inej alternatívy).
Ak sa v Spojených štátoch amerických alebo u nás
po roku 1989 hovorí o demokracii, myslí sa na politickú demokraciu, a to
predovšetkým v zmysle účasti občanov na voľbách. O demokracii v ekonomike sa
nehovorí. V ekonomickej sfére, na pracovisku, kde trávime väčšinu svojho
produktívneho života totiž demokracia väčšinou neexistuje, firmy sú založené nie
na demokratickom, ale hierarchickom riadení a rozhodovaní. Namiesto demokracie
tu vládnu rôzne stupne diktatúry. Prečo teda nepožadovať demokraciu v ekonomike?
Táto základná otázka rezonovala počas celého trvania sympózia.
Zameraním sa na otázky stanovenia vízií
spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti, vízií, ktoré vychádzajú z
predpokladu, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie ku
kolapsu, autori predkladanej publikácie usilujú otvoriť tému, ktorá sa s ďalším
prehlbovaním rozporov a protirečení kapitalistického systému môže perspektívne
stať celospoločenskou. Nejde o to vybrať jeden z modelov ekonomickej demokracie,
ale otvoriť k nim diskusiu na vedeckých, občianskych i politických fórach, a tým
začať vážne uvažovať o demokracii v ekonomike.
V súvislosti so všeobecnou krízou kapitalizmu sa
najčastejšie uvádza finančná kríza a jej jednotlivé prejavy. Argumentom proti
takémuto zjednodušenému chápaniu na fenomenálnej úrovni je, že ide o krízu
systémovú. Pritom kríza neskorého kapitalizmu je symptómom zmeny, ako už v 70.
rokoch zdôvodnil Jürgen Habermas, manifestuje sa v štyroch systémoch –
ekonomickom, administratívnom, legitimizačnom a sociokultúrnom. Obdobie
všeobecnej krízy kapitalizmu korešponduje so zmenou civilizačnej paradigmy,
ktorú väčšina futurológov umiestňuje do striedania milénií (1975 – 2025 až
2050). Je všeobecne známe, že uvedený civilizačný zlom sprevádza možná
ekologická katastrofa, ktorú pravdepodobne nedokážeme odvrátiť. Menej známe v
povedomí verejnosti je, že súčasťou katastrofy je aj riziko celosvetového
zlyhania v produkcii potravín. Aj v tejto oblasti kapitalizmus zlyháva a
uvažovanie o alternatívach sa stáva podmienkou prežitia ľudstva. Historik
dvadsiateho storočia Tony Judt (†2010) na základe krachu 2008 konštatoval, že
neregulovaný kapitalizmus je svojím vlastným najväčším nepriateľom, nevyhnutne
sa skôr či neskôr stane obeťou svojich vlastných excesov a bude znovu žiadať o
pomoc. Nemýlil sa v tom, že môžeme očakávať mohutnejšie otrasy. Keďže verejná
debata v liberálnych demokraciách medzi obhajcami kapitalizmu a jeho kritikmi sa
skončila niekedy na konci 70. rokov, oprávnene sa tiež pozastavil nad tým, že
nie sme schopní predstaviť si alternatívy.
Vstup do veku neurčitosti sa začal prvou svetovou
vojnou. Zvestovateľmi nového veku boli Karol Marx a Friedrich Nietzsche. Napokon
okolnosť, že Nietzsche zomrel práve v roku 1900, sa považuje za symbolickú (Marx
zomrel o sedemnásť rokov skôr). Ide o to, že metafora divadla bola potrebná, aby
sa ukázala rozdielnosť medzi autentickou a odcudzenou formou ľudského života.
Túto teatrálnosť vyjadrili Marx a Nietzsche, hoci zásadne odlišným spôsobom.
Marx považoval za podstatné materiálne podmienky spoločenského života,
presadzoval rovnostárstvo. Nietzsche považoval za podstatnú analýzu hodnôt a
ohlasoval ich totálne prehodnotenie, bol stúpencom novej elity v podobe
estetického ideálu nadčloveka. Po druhej svetovej vojne Martin Heidegger
konštatoval, že už iba boh v zmysle deus-ex-machina nám môže pomôcť. Jean Paul
Sartre vychádzal z predpokladu, že boh neexistuje, potom ľudská existencia
predchádza esenciu a človeku ostáva len zodpovednosť za slobodu voľby, v rámci
ktorej uskutočňuje svoj projekt. Pierre Teilhardt de Chardin predpokladal
nastolenie vyšej úrovne kozmického vedomia, sféry rozumu – noosféry, lenže tento
experiment sa prírode nemusí podariť práve s ľudskou spoločnosťou. V takom
prípade príroda bude mať možnosť si experiment zopakovať, avšak ľudstvo už nie.
Jedna možnosť sa javí ako čakanie na
Godota, iná, rovnako emergentná, však predpokladá aktivizmus: ľudia predsa majú
právo usilovať o to, aby bol svet lepším miestom pre život.
Zostavovatelia predkladanej publikácie oslovili
aj autorov, ktorí z rôznych dôvodov nemohli predniesť svoj príspevok na
sympóziu. Vzhľadom na prirodzenú heterogénnosť prístupov editori rozdelili
príspevky do dvoch častí. Prvá časť Postkapitalistické alternatívy sa zameriava
na ekonomickú demokraciu, prípadne iné varianty zásadnej zmeny spoločenských
inštitúcií. Príspevky v druhej časti Vyjadrenie nádeje sú viac orientované na
varianty možných budúcností.
Za obsah jednotlivých článkov zodpovedajú ich
autori.
Peter Dinuš, Ladislav Hohoš
>>
Späť na stránku - Publikácie
Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!
HĽADÁME SPONZOROV
PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY
www.astronomia.sk
|
www.biologia.sk | www.botanika.sk
| www.dejiny.sk | www.economy.sk
| www.elektrotechnika.sk |
www.estetika.sk | www.farmakologia.sk
| www.filozofia.sk | www.fyzika.sk
| www.futurologia.sk | www.genetika.sk
| www.chemia.sk
| www.lingvistika.sk | www.politologia.sk
| www.psychologia.sk
| www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk
| www.veda.sk I www.zoologia.sk
tagy / značky
futurológia
náuka predpoveď
výskum svet
budúcnosť prognostika
futuristika veda
politika ekonómia
ekonomika média
kríza
apokalypsa
inovácie komunita
osveta
spoločnosť štát komunikácia
demokracia
kultúra kontrola výchova
transparentnosť kapitalizmus
komunizmus
plánovanie trh ľudstvo
človek práca
prognózovanie solidarita utópia
civilizácia
chaos čas
pokrok
vízia kvalita
participácia perspektívy stratégia
