:: Thinking about Unthinkinkable / Myslime nemysliteľné. (Herman Kahn) ::  
  futurologia.sk
radi vytvárame scenáre možného budúceho vývoja...
 

Pošlite nám svoj odborný či popularizačný článok, text z oblasti futurológie, prognostiky. Ďakujeme!

 
 Čo je futurológia?
 Futurológovia
 Futurologické inštitúcie
 Futurologické časopisy
 Futurologická literatúra
 Futurologické URL linky
 Prognózy, vízie, stratégie
 Perspektívy
 Publikácie / E-Knihy
 Dlhodobá vízia SR
 Sylabus
 Odborní garanti
 Výbor FSS
 História FSS
 Činnosť FSS
 Podujatia FSS
 Konferencie FSS
 Dokumenty FSS
 FSS sekcia SKVR
 Prihláška do FSS
 Almanach FSS
 ZSVTS

FreeJob.sk

Jan Keller - Evropské rozpory ve světle migrace
Ilona Švihlíková, Konstantinos Tsivos - Řecká tragédie
Čas konania: dňa 21. september 2017 (štvrtok) o 16:30 hod.
Miesto konania: Inštitút ASA, Gunduličova ulica č. 12, Bratislava

Publikácie

Peter Dinuš – Ladislav Hohoš (eds.): Svet v bode obratu. Systémové alternatí vy kapitalizmu koncepcie, stratégie, utópie.

ISBN: 978-80-224-1227-8 (brož.)
Údaje fyz. popisu: 309 s.

Kód jazyka: slo / cze
VEDA, 2011.

 

 

Obsah

Úvod ... 7

I. Postkapitalistické alternatívy ... 11

Marek Hrubec: Postkapitalistické alternativy: ekonomická demokracie ... 13

Ladislav Hohoš: Alternatíva ekonomickej demokracie ako antikapitalistická alternatíva ... 21

Ilona Švihlíková: Systémové alternativy kapitalismu. Analýza současné krize: základní náčrt nového systému ... 42

Peter Dinuš: K otázke Schweickartovho modelu socializmu ... 57

Ľuboš Blaha: Ekonomická demokracia: nádej pre budúcnosť? ... 70

Peter Zajac-Vanka: Otázky ekonomického modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie ... 104

Milan Valach: Po kapitalismu – socialismus ... 149

Kristína Šabíková: K problematike depolitizácie diskusií o alternatívach kapitalizmu ... 157

Milan Šikula: Systémové alternatívy kapitalizmu alebo konvergenčné systémové varianty ... 173

II. Vyjadrenie nádeje ... 181

František Škvrnda: Svetová bezpečnosť a deštruktívnosť kapitalizmu na začiatku 21. storočia (historicko-sociologický náčrt) ... 183

Ondrej Herec: Múzeum mŕtvo narodených budúcností ... 204

Peter Nedoroščík: Myslieť alternatívu – predznamenávajúce inštitúcie ... 233

Ivan Haluška: Humanistická ekonomika vo svetle niektorých súčasných i už historických pokusov o ekonomickú demokraciu ... 244

Ivan Bajer: Formovanie vodno-potravinovej bubliny ... 279

Jozef Lysý: Nepravidelné slovesá modernity ... 288

David Sulík: Sociálna trojčlennosť, stredoeurópsky koncept spravodlivej spoločnosti ... 293

Summary ... 303

Autori ... 319


Úvod

S odstupom dvadsiatich rokov, ktoré uplynuli od novembrových udalostí roku 1989, sa v česko-slovenskom akademickom priestore začína kriticky diskutovať o kapitalizme. Príčin je pochopiteľne viac, k tým rozhodujúcim patrí globálna hospodárska kríza a sklamanie väčšiny nášho obyvateľstva z existujúcej spoločenskej reality. Nemôže preto prekvapovať vedecká reflexia problému, o ktorom sa donedávna u nás mlčalo. Jej potreba zároveň otvára nové možnosti pre spoločenskovedné disciplíny, pre vytváranie vedecky podložených vízií budúcnosti. Ako poukazuje Václav Černík, globálny charakter problémov súčasného kapitalizmu si vyžaduje účinnú programovú spoluprácu viacerých vedných odborov, zjednocovanie ich cieľov a prostriedkov, teórií a metód.

Jedným z výrazov kritického diskurzu o kapitalizme sa stalo vydanie slovenského prekladu knihy amerického profesora filozofie Davida Schweickarta After Capitalism (Rowman & Littlefield, Inc., Lanhnam, Maryland 2002), ktorý patrí k autorom rozvíjajúcim tému demokracie v ekonomike – ekonomickej demokracie. Preklad jeho knihy, ktorá dokumentuje a analyzuje deštruktívne tendencie kapitalizmu a predpovedá nové výzvy pre tento systém, vydalo v rámci svojej edície Pohľady za horizont Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v roku 2010. Kniha vyšla pod pôvodným názvom Po kapitalizme s doplnením o príznačný podtitul – Ekonomická demokracia.

D. Schweickart vo svojej práci navrhuje alternatívu voči jestvujúcemu kapitalistickému systému, resp. jeden z modelov socialistickej alternatívy, ktorý bude prinajmenšom taký úspešný ako kapitalizmus, nebude však zaťažený iracionálnosťou a bude odolný voči všetkým druhom finančných kríz. Východisko z neustále sa prehlbujúcich celosvetových kríz sa usiluje nájsť v prechode k ekonomickej demokracii, ktorú chápe ako druh trhového socializmu, ktorý má postupnou transformáciou nastoliť trvalo udržateľný život. Ekonomika v ňom bude pokračovať v raste, rast sa však zväčša prejaví vo voľnom čase, a nie v spotrebe. Vo svojom modeli kladie dôraz na participatívnu ekonomiku, konkrétne na rôzne formy demokracie na pracovisku, sociálne spôsoby kontroly finančných investícií a na ekologické prístupy. V súvislosti so Schweickartom a jeho knihou treba zdôrazniť dve skutočnosti: 1. ponúka len jednu z verzií, resp. foriem, modelov ekonomickej demokracie. Mimo jeho trhového, samosprávneho socializmu existuje model participatívnej ekonomiky (tzv. parecon), v ktorom je kladený dôraz na občianske plánovanie a model trhového socializmu, v ktorom sa stretávame s rôznymi formami kolektívneho vlastníctva, 2. zameriava sa síce na kritiku kapitalizmu a jeho prekonanie, avšak pri predpokladanej transformácii odmieta triedny boj a formovanie antikapitalistického sociálneho subjektu.

Vydanie slovenského prekladu Schweickartovej knihy sa stalo podnetom na zorganizovanie medzinárodného vedeckého sympózia. Podujatie s názvom Systémové alternatívy kapitalizmu pripravili Ústav politických vied SAV, Futurologická spoločnosť na Slovensku FSS-SKVR/ZSVTS a Slovenská asociácia Rímskeho klubu. Ako vypovedá názov sympózia, jeho ústrednou témou boli systémové otázky možných alternatív k vládnucemu kapitalizmu, otázky ekonomicky životaschopných a eticky vyhovujúcich hospodárskych modelov.

Existujúci kapitalizmus si alternatívu voči sebe nepripúšťa ani nepraje. Antikomunistická propaganda má dokazovať, že alternatíva ku kapitalizmu, ktorý je jeho ideológmi prezentovaný ako „sloboda a demokracia“, vedie k „totalitarizmu“, a preto by sa jej ľudia mali vzdať. Voči kapitalizmu nemá existovať žiadna zmysluplná alternatíva, v anglickej skratke TINA (There Is No Alternative), po slovensky NIA (Niet inej alternatívy).

Ak sa v Spojených štátoch amerických alebo u nás po roku 1989 hovorí o demokracii, myslí sa na politickú demokraciu, a to predovšetkým v zmysle účasti občanov na voľbách. O demokracii v ekonomike sa nehovorí. V ekonomickej sfére, na pracovisku, kde trávime väčšinu svojho produktívneho života totiž demokracia väčšinou neexistuje, firmy sú založené nie na demokratickom, ale hierarchickom riadení a rozhodovaní. Namiesto demokracie tu vládnu rôzne stupne diktatúry. Prečo teda nepožadovať demokraciu v ekonomike? Táto základná otázka rezonovala počas celého trvania sympózia.

Zameraním sa na otázky stanovenia vízií spoločensko-ekonomického rozvoja v budúcnosti, vízií, ktoré vychádzajú z predpokladu, že optimistická alternatíva globalizovaného kapitalizmu vedie ku kolapsu, autori predkladanej publikácie usilujú otvoriť tému, ktorá sa s ďalším prehlbovaním rozporov a protirečení kapitalistického systému môže perspektívne stať celospoločenskou. Nejde o to vybrať jeden z modelov ekonomickej demokracie, ale otvoriť k nim diskusiu na vedeckých, občianskych i politických fórach, a tým začať vážne uvažovať o demokracii v ekonomike.

V súvislosti so všeobecnou krízou kapitalizmu sa najčastejšie uvádza finančná kríza a jej jednotlivé prejavy. Argumentom proti takémuto zjednodušenému chápaniu na fenomenálnej úrovni je, že ide o krízu systémovú. Pritom kríza neskorého kapitalizmu je symptómom zmeny, ako už v 70. rokoch zdôvodnil Jürgen Habermas, manifestuje sa v štyroch systémoch – ekonomickom, administratívnom, legitimizačnom a sociokultúrnom. Obdobie všeobecnej krízy kapitalizmu korešponduje so zmenou civilizačnej paradigmy, ktorú väčšina futurológov umiestňuje do striedania milénií (1975 – 2025 až 2050). Je všeobecne známe, že uvedený civilizačný zlom sprevádza možná ekologická katastrofa, ktorú pravdepodobne nedokážeme odvrátiť. Menej známe v povedomí verejnosti je, že súčasťou katastrofy je aj riziko celosvetového zlyhania v produkcii potravín. Aj v tejto oblasti kapitalizmus zlyháva a uvažovanie o alternatívach sa stáva podmienkou prežitia ľudstva. Historik dvadsiateho storočia Tony Judt (†2010) na základe krachu 2008 konštatoval, že neregulovaný kapitalizmus je svojím vlastným najväčším nepriateľom, nevyhnutne sa skôr či neskôr stane obeťou svojich vlastných excesov a bude znovu žiadať o pomoc. Nemýlil sa v tom, že môžeme očakávať mohutnejšie otrasy. Keďže verejná debata v liberálnych demokraciách medzi obhajcami kapitalizmu a jeho kritikmi sa skončila niekedy na konci 70. rokov, oprávnene sa tiež pozastavil nad tým, že nie sme schopní predstaviť si alternatívy.

Vstup do veku neurčitosti sa začal prvou svetovou vojnou. Zvestovateľmi nového veku boli Karol Marx a Friedrich Nietzsche. Napokon okolnosť, že Nietzsche zomrel práve v roku 1900, sa považuje za symbolickú (Marx zomrel o sedemnásť rokov skôr). Ide o to, že metafora divadla bola potrebná, aby sa ukázala rozdielnosť medzi autentickou a odcudzenou formou ľudského života. Túto teatrálnosť vyjadrili Marx a Nietzsche, hoci zásadne odlišným spôsobom. Marx považoval za podstatné materiálne podmienky spoločenského života, presadzoval rovnostárstvo. Nietzsche považoval za podstatnú analýzu hodnôt a ohlasoval ich totálne prehodnotenie, bol stúpencom novej elity v podobe estetického ideálu nadčloveka. Po druhej svetovej vojne Martin Heidegger konštatoval, že už iba boh v zmysle deus-ex-machina nám môže pomôcť. Jean Paul Sartre vychádzal z predpokladu, že boh neexistuje, potom ľudská existencia predchádza esenciu a človeku ostáva len zodpovednosť za slobodu voľby, v rámci ktorej uskutočňuje svoj projekt. Pierre Teilhardt de Chardin predpokladal nastolenie vyšej úrovne kozmického vedomia, sféry rozumu – noosféry, lenže tento experiment sa prírode nemusí podariť práve s ľudskou spoločnosťou. V takom prípade príroda bude mať možnosť si experiment zopakovať, avšak ľudstvo už nie. Jedna možnosť sa javí ako čakanie na
Godota, iná, rovnako emergentná, však predpokladá aktivizmus: ľudia predsa majú právo usilovať o to, aby bol svet lepším miestom pre život.

Zostavovatelia predkladanej publikácie oslovili aj autorov, ktorí z rôznych dôvodov nemohli predniesť svoj príspevok na sympóziu. Vzhľadom na prirodzenú heterogénnosť prístupov editori rozdelili príspevky do dvoch častí. Prvá časť Postkapitalistické alternatívy sa zameriava na ekonomickú demokraciu, prípadne iné varianty zásadnej zmeny spoločenských inštitúcií. Príspevky v druhej časti Vyjadrenie nádeje sú viac orientované na varianty možných budúcností.

Za obsah jednotlivých článkov zodpovedajú ich autori.

Peter Dinuš, Ladislav Hohoš

>> Späť na stránku - Publikácie



 

Spätné odkazy: Tu môžete mať link! | Predávame textové odkazy!

HĽADÁME SPONZOROV PRE NAŠE NEKOMERČNÉ PROJEKTY

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | www.fyzika.sk | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


tagy / značky

futurológia náuka predpoveď výskum svet budúcnosť prognostika  futuristika veda politika ekonómia ekonomika média kríza apokalypsa inovácie komunita osveta spoločnosť štát komunikácia demokracia kultúra kontrola výchova transparentnosť kapitalizmus komunizmus plánovanie trh ľudstvo človek práca prognózovanie solidarita utópia civilizácia chaos čas pokrok vízia kvalita participácia perspektívy stratégia


Hurghada

Sharm El Sheikh

Mallorca

Rhodos

Cyprus

  Odporúčame rozlíšenie monitora 1024 x 768, farby True Color (32 bitov), prehliadač Internet Explorer, FireFox, Opera.  

Odborní garanti domény sú doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. a Mgr. Peter Krákorník. Doména je súčasťou projektu obč. združenia veda.sk
Copyright © 1999 - 2017 veda.sk | All rights reserved | Made in Slovakia | Design by Mgr. Peter Krákorník - AKRONET